Záležitosti, ktoré si vyžadujú pozornosť pri kladení vodotesnej membrány

Hydroizolačná membrána je teraz bežne používaným hydroizolačným materiálom. Všeobecne platí, že existuje mnoho metód na kladenie hydroizolačných membrán. Bežne používané metódy zahŕňajú metódu prázdneho kladenia, metódu úplného lepenia, metódu lepenia prúžkov a metódu lepenia bodov. Tieto metódy však majú svoje výhody a nevýhody a sú vhodné pre rôzne formy strešnej krytiny, takže je potrebné ich naplánovať pred položením.

Pred položením hydroizolačnej membrány musíme pochopiť podrobnú štruktúru konštrukcie hydroizolačnej membrány. Projektové uzly strešnej hydroizolácie sú zvyčajne mnohé a rôzne. Rôzne formy, konštrukcie a materiály, rôzne návrhy. Početné uzly zahŕňajú: strešné rímsy, žľaby, otvory na kvapky vody, mriežkové spoje, deformačné spoje, potrubia prechádzajúce vodotesnou vrstvou, vložené časti, prístupové otvory, podlahové odtoky a koncové uzávery vodotesnej vrstvy.

Všeobecne povedané, pri výbere metódy kladenia hydroizolačnej membrány by sa mala uprednostniť metóda spájania bodov, metóda prázdneho kladenia a metóda lepenia pásov. Je to preto, že strecha je ovplyvnená deformáciou základu, konštrukčným zaťažením, vyrovnávacou vrstvou a zmršťovaním a deformáciou vodotesnej vrstvy. Ak je vodotesná vrstva a základná vrstva úplne priľnavá, schopnosť prispôsobiť sa deformácii bude zlá a vodotesná vrstva sa často poškodí ťahaním trhlín.

Riešením tohto problému je zvýšenie predĺženia cievky, zníženie štrukturálnej deformácie a zmena procesu dlažby, čo je jednoduchšie a jednoduchšie. Metóda spájania bodov, metóda prázdneho kladenia, metóda lepenia pásov a ďalšie procesy spôsobujú, že vodotesná vrstva a základná vrstva sa čo najviac oddelia a vodotesná vrstva má dostatočnú dĺžku na to, aby sa podieľala na namáhaní, čo má veľmi dobrý vplyv na riešenie praskania vodotesnej vrstvy.